Partnerské mestá

Nitra, Slovenská Republika
Ružomberok, Slovenská Republika
Babušnica, Srbsko
Vukovar, Chorvátsko

NITRA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA
www.nitra.sk

Zmluva o priateľstve, partnerstve a trvalej spolupráci podpísaná 15. októbra 1998.

Mesto Nitra je správnym centrom Nitrianského vyššieho územného celku, ktorý pozostáva zo siedmich okresov – Nitra, Nové Zámky, Levice, Komárno, Topoľčany, Šaľa a Zlaté Moravce.

Rozloha: 108 km2
Počet obyvateľov: vyše 87 000

História:
Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné arheologické nálezy na území mesta. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, zmienka o prvom kresťanskom chráme, prvé slovenské písmo. Slovenská história Nitry začína sa koncom 5. storočia postupným príchodom Slovanov na územie Slovenska. Počas vlády kniežaťa Pribinu Nitra bola dôležitým politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Meno tohto vládcu späté je i s vysvätením kresťanského kostala – dokladu kresťanstva u Slovanov na Slovensku. V ďalšom vývoji bolo nitrianske kniežatstvo násilne pripojené moravskému kniežatstvu Mojmírom okolo roku 833. Vznikol tak prvý štátny útvar západných Slovanov – Veľká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca vládcom Veľkej Moravy sa stal jeho synovec Rastislav, s ktorým je spojený príchod byzantských vierozvestov, bratov Konštantín – Cyrila a Metoda (r.863), ako i utvorenie prvého slovanského písma – hlaholiky. Na vrchole svojej slávy bola Nitra v čase kráľa Svätopluka, už vtedy pravdepodobne mala mestský charakter, pozostávala z piatich opevnených hradísk a vyše dvadsiatich sídlisk. Na základe listu pápeža Jána VII roku 880 Nitra bola ustanovená za biskupstvo. Z vďaky za záchranu pred Tatármi panovník Belo IV v roku 1248 povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto. Tento post však 40 rokov neskôr stráca darovaním kráľa Ladislava IV nitrianskému biskupstvu (zemna Nitry z kráľovského mesta na zemepánske). Od polovice 18. storočia Nitra bola ušetrená od vojenských útrap, čo umožnilo obnovu a rozvoj zničeného mesta a hradu. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého sa Nitra stala centrom slovenského poľnohospodárského školstva, vedy a výrobkov.

nitra1.jpg

Kultúra a vzdelanie:
O kultúrny život mesta sa stará niekoľko inštitúcií, akými sú Ponitrianske múzeum, Slovenské poľnohospodárske múzeum, Nitrianska galéria, Galéria mladých a Art galéria. Renomované meno si počas niekoľko rokov vybudoval festival klasickej hudby Cithara Aediculae, ako i medzinárodný divadelný festival Divadelná Nitra. Vzdelávanie majú na starosti základné školy (štátne a cirkevné), gymnázium, odborné stredné školy (6) a odborné učilištia. Okrem toho sa tu etablovali dve univerzity – Slovenská poľnohospodárska univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa, ako i Bohoslovecká fakulta bratislavskej Univerzity Komenského. 

Ekonomika:

Vďaka vhodným prírodným podmienkam patrí Nitra a jej okolie k dôležitým poľnohospodársko – potravinárskym centrám, tiež má bohatú vinohradnícku tradíciu. Nitra zastáva popredné miesto i v oblasti výstavníctva.

Turizmus:

Bohaté udalosti v dejinách slovenského národa radia Nitru k najvýznamnejším historickým mestám s hodnotnými kultúrnymi pamiatkami na Slovensku. 

nitra2.jpg
nitra3.jpg

 

RUŽOMBEROK , SLOVENSKÁ REPUBLIKA´
www.ruzomberok.sk

Zmluva o priateľstve a spolupráci podpísaná 15. októbra 1990, vynovená 15.10.1998 Zmluvou o priateľstve, partnerstve a trvalej spolupráci a naposledy 31. augusta 2002 je podpísaná Zmluva o priateľstve a spolupráci.

Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí – Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Nízkych Tatier.

Rozloha: 126,98 km2
Počet obyvateľov: vyše 30 000

Historia:

Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233. Mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318. V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril. Ružomberčania si nevystavali okolo svojho mesta hradné múry, mesto bolo nechránené pred vpádmi kohokoľvek, kto chcel bojovať či pliniť. Vojna za vojnou, pohromy, hlad, drancovanie a násilenstvá, povodne, požiare, cholera, mor zapríčinili stále sa zotavovanie. Sľubný rozvoj kráľovského mesta zastavil v roku 1390 kráľ Žigmund, pripojením Ružomberku do majetku Likavskému pánstvu. Ten istý kráľ síce roku 1405 spolu s právom meča povolil aj právo na opevnenie tým mestám, ktoré ho nemali – pre Ružomberok prineskoro. Sústavné porušovanie mestských výsad, strašná cholerová epidémia (roku 1601 a 1831), veľký požiar (28. júna 1797, keď za jeden a pol hodiny zhorelo vo veľkom vetre doslova celé mesto - 270 domov, kostol, fara, mestský dom, kaštieľ, horeli aj plte na vode), časté povodne a roky neúrody zaznamenané su v mestských spisách. Je to jedna z príčin, že Ružomberok po celé stáročia nemenil svoj poľnohospodársky charakter. Vďaka drevu, ktorého bol v okolitých lesoch dostatok, mesto sa zo všetkých útrap dokázalo pozviechať. Už na začiatku 17. storočia mesto malo šesť píl, v tom istom čase vlastnilo aj sedem mlynov a roku 1749 aj prvú mestskú papiereň (kde sa papier nerobil z dreva, ale z handier). Okrem toho sa tu rozmahali aj najrôznejšie remeslá, z ktorých sa začali vytvárať menšie podniky a začal rodiť významný slovenský priemysel, najmä papiernický, textilný a drevárenský. S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19 a v prvej polovici 20 storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska. Mesto, ležiace na exponovanej križovatke hlavných cestných ťahov z východu na západ, zo severu na juh, Ružomberok sa vyvíjal v prirodzené obchodno – trhovo – remeselnícke centrum.

Kultúra a vzdelanie:

Rozvoju vzdelávania a kultúrnej úrovne popri školách významne napomáhali tlačiarne, v ktorých bolo vytlačené množstvo kníh, periodík, kalendárov... Zaujímavé je, že Ružomberok po vzniku ČSR patril medzi dôležité strediská robotníckeho a odborového hnutia. Významnou udalosťou v živote mesta bol rok 1912, keď v Ružomberku vzniklo Liptovské múzeum.

Ekonomika:

Vďaka prírodnym podmienkam (hory a dostatok dreva), ako i geografickej polohe (nachádza sa na významnej križovatke) Ružomberok má popredné miesto v papierensko – celulóznom odvetví ako i v textilnom priemysle.

Turizmus:

Ružomberok sa rozkladá pod úpätiami vrchov Veľkej Fatry, Chočských vrchova a Nízkych Tatier, priamo v strede prekrásnej prírody a okrem prvotriednych športových stredísk Málino Brdo a Smrekovica, návštevník tu v lone hôr nájde aj dedinku Vlkolínec, ktorá je štátnou pamiatkovou rezerváciou.

 

ruzomberok3.jpg
ruzomberok1.jpg
ruzomberok2.jpg

STARÁ ĽUBOVŇA , SLOVENSKO

www.staralubovna.sk

Stara-Lubovna-hmla.jpg 

 nadmorská výška: 550 m n.m.

počet obyvateľov: 16 500

rozloha mesta: 31 km2

Jeho územie na severe Slovenska, zovreté riekou Poprad, bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Tento proces s malými prestávkami trval od paleolitu až do raného stredoveku. Dejinné udalosti mesta, ktoré sa stali počas prvých troch storočí nám, žiaľ, nie sú známe. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni, ktorá mestské výsady získavala postupne, je z r. 1292. Najvýznamnejšie privilégia dostala v r. 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov.Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.

Rozmach mesta pokračoval aj po r. 1412, kedy bolo zaradené medzi 16 spišských miest daných do zálohu poľskej korune uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. Keď sa hrad Ľubovňa stal sídlom starostu zálohovaného územia, v meste sa odohralo mnoho uhorsko-poľských diplomatických rokovaní o vrátení zálohy. Možnosť poskytovania služieb obyvateľom a hosťom hradu povzniesla úroveň miestnych cechov. Nebývalý rozkvet prežívali tkáči, obuvníci, čižmári, krajčíri, kožušníci a mäsiari. V rokoch zálohy prosperovali najmä obchodníci a kupci, ktorí sa mohli realizovať na siedmich výročných trhoch. Na jeho sklonku v meste pracovala mincovňa, čo je tiež znak hospodárskeho a spoločenského rozmachu mesta. Toto obdobie dejín Starej Ľubovne zachytáva historický román J. Nižňánského Spišské tajomstvo. Návrat spišských miest do Uhorska v r.1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie.

Jadrom Starej Ľubovne je Nám. sv. Mikuláša s obdĺžnikovým pôdorysom, pôvodne vretenovitým. Murované stavby začali na námestí prevládať po požiari v r. 1556, ktorý zničil staršiu drevenú zástavbu. Najvýznamnejšou budovou námestia okrem kostola je Provinčný dom - bývalé sídlo správcu zálohovaných spišských miest, dnes slúžiace Informačnému centru mesta a galérii. Osobitnú pozornosť si zaslúži rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša, pochádzajúci z r. 1280. Jeho barokový interiér ukrýva niekoľko umeleckých diel. Najcennejšia je neskorogotická krstiteľnica zo 16. st., neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. st. je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. st. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista.

Na vápencovom pohorí, v nadmorskej výške 711 metrov sa nad mestom vypína kamenný hrad Ľubovňa patriaci do série pevností strážiacich hranicu uhorského kráľovstva. Prvá písomná zmienka dokumentujúca hrad ako jedno z kráľovských sídiel je z roku 1311. V 15. storočí bol hrad v záujme zlepšenia obrany dostavaný o ďalšie veže a bastión. V roku 1553 ho však zachvátil veľký požiar. Výraznými prestavbami v 16. a 17. storočí sa vďaka poľskému rodu Ľubomírskych hrad Ľubovňa zmenil na unikátnu renesančnú pevnosť s vlastnou kaplnkou. Jeho význam dokumentuje prehľad panovníckych návštev: Karol Róbert (r.1314), Žigmund Luxemburský (r.1396,1412), Ján Albrecht (r.1449), uhorská kráľovná Mária (r.1392), poľskí králi Vladislav II. (r.1412,1419), Jan Kazimir (1656) a Jan Sobieski (1683). Ku korunovaným návštevníkom hradu Ľubovňa môžeme zaradiť aj Mórica Beňovského (1768), pretože sa neskôr stal kráľom Madagaskaru. V jeho prípade však nešlo o návštevu v pravom zmysle slova, ale o nedobrovoľný pobyt v hradnom väzení. V r. 1655-1661 poskytli pevné hradné múry dočasný úkryt poľským korunovačným klenotom, ktoré tu ukryl pred Švédmi hradný pán Juraj Ľubomírsky.

Samostatnú expozíciu situovanú pod hradom Ľubovňa tvorí múzeum ľudovej architektúry, ktorého dominantou a najcennejším exponátom je zrubový kostolík východného obradu z Matysovej, postavený v roku 1883. Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy z 20. storočia, hospodárske a technické stavby. Tento súbor ľudových stavieb zozbieraných z okolitých dedín spolu s hradom vytvára jedinečnú, krajinársky veľmi pôsobivú scenériu.


BABUŠNICA, Srbsko

www.babusnica.rs

Obec Babušnica podľa rozlohy svojho územia (528 km2) patri k skupine stredných a riedko osídlených obcí. Umiestnená je v hornatom kraji juhovýchodného Srbska. Zaberá Lužnickú kotlinu, časť zvonackého kraja a hornej Zaplanje.
Susedné obce sú: Dimitrovgrad, Bela Palanka, Gadžin Han, Vlasotince, Crna Trava a patrí medzi pohraničné obce, keďže sa tiahne k hranici s Bulharskom. 
Obec Babušnica podľa súpisu z roku 2002 má 15.735 obyvateľov, ktorí žijú v 53 osídleniach. V administratívnom stredisku obce, v Babušnici, žije asi tretina obyvateľstva a ostatní v 52 osadách, z ktorých väčšina má veľmi málo obyvateľov, demograficky sú pusté v dôsledku migrácie mladých.
Hydrografickú sieť tvoria menšie vodné toky, ktorých voda Lučicou odteká do Vlasiny a Nišavy. Existuje viacej krasových prameňov (3.000 l/e) a termálny prameň Zvonačka banja s vodou teploty 28º C. Sú tu podmienky pre rozvoj kúpeľného a lovného turizmu. 
Obec má 30.000 hektárov poľnohospodárskeho a 20.134 hektárov lesného pozemku.
Známe sú ložiská energetických, kovových a nekovových surovín. V panve Jerma sa ťaží 12.290.000 t kamenného uhlia, v lokácii Raljin 300.000.000 t uhoľnej bridlice a rudy alumínia – červený boxit v množstve 800.000 t.
Z hospodárskych potenciálov sú tu továrne: Tigar – továreň vnútorných pneumatík, Lisca, Tekstikolor, 1. maj – Standard, Balkan, HU Lužnica, SP Stil, Jupiter, D-Kompani, Izgradnja s asi 2000 zamestnaných. 
V oblasti základného školenia pracuje päť základných škôl, gymnázium a technická škola. 
Základnú zdravotnú a prevenčnú ochranu poskytuje Dom zdravia. 
Kultúrne aktivity sa konajú v rámci Domu kultúry a športový život prebieha v rámci Športového zväzu. 
V rámci predškolskej výchovy v PU Detská radosť jestvujú skupiny pre celodenný a poldenný pobyt detí. 
Informovanie občanov obce Babušnica sa koná prostredníctvom rozhlasovej stanice Babušnica a novín Lužičke novine. Prístupné sú aj iné mnohopočetné rozhlasové a televízne stanice.

Izbor jezika • Výber jazyka • Избор језика