Slovenské vojvodinské divadlo

Hambár ( sýpka) na podloží v podobe saní je typcký pre Báčský Petrovec a jeho okolie. Pred ako sa stavali také sýpky, obilie sa uskladňovalo do jám. Jamy neboli dobré riešenie toto naše prostredie lebo hrozili podzemné vody. Na roziel od jám, sýpky na saniach boli suché a praktické mohli sa pretiahnúť z jedného miesta na druhé. Takéto sýpky sa stavali na drevenom podloží vo tvare saní. Starší typ sú sýpky ktoré majú steny z upleteného prútia a oblepené blatom, neskoršie sa steny robia z dosák aká je naša sýpka vo dvore pri najstaršom dome v Petrovci. Strecha bola na "dve vody", najprv z trstiny a neskoršie pokrytá črepom (pálenou škridlicou). Aby sa sýpka a však aj obilie zachránilo od požiarov ktoré v minulosti boli časté , sýpky sa držali vo dvore bezpečne vzdialené od domu a stohov. Osemdesiatých rokov 19. storočia sa takéto sýpky menia sýpkamy na tehlovej podlahe.

Najstarší dom
Dom bol vystavaný roku 1799. Pri prvom numerovaní Petrovca r. 1856 dom dostál číslo 760. Jeho majiteľom bol Paľo Kočiš.

Hambár ( sýpka) na podloží v podobe saní je typcký pre Báčský Petrovec a jeho okolie. Pred ako sa stavali také sýpky, obilie sa uskladňovalo do jám. Jamy neboli dobré riešenie toto naše prostredie lebo hrozili podzemné vody. Na roziel od jám, sýpky na saniach boli suché a praktické mohli sa pretiahnúť z jedného miesta na druhé. Takéto sýpky sa stavali na drevenom podloží vo tvare saní. Starší typ sú sýpky ktoré majú steny z upleteného prútia a oblepené blatom, neskoršie sa steny robia z dosák aká je naša sýpka vo dvore pri najstaršom dome v Petrovci. Strecha bola na "dve vody", najprv z trstiny a neskoršie pokrytá črepom (pálenou škridlicou). Aby sa sýpka a však aj obilie zachránilo od požiarov ktoré v minulosti boli časté , sýpky sa držali vo dvore bezpečne vzdialené od domu a stohov. Osemdesiatých rokov 19. storočia sa takéto sýpky menia sýpkamy na tehlovej podlahe.

Najstarší dom