Národne múzeum je opravdovým pokladom duchovnej a hmotnej kultúry Slovákov žijúcich vo Vojvodine.
Pretože je priestor Múzea tesný, rozhodli sme sa pre úpravu interiéru a ľudový odev.

Národné múzeum Báčsky Petrovec

 

 

 

 

  Izbový inventár v prvej polovici 19. storočia tvoria: posteľ, stôl, lavice, zriedka stoličky, potom láda - truhla alebo skriňa, vešiak na šaty.
   
  Už od druhej polovice 20. storočia súčastou interiéru bola jednokridlová alebo dvojkridlová skriňa - kasňa, ktorú obyčajne prinášala nevesta do vena. Rad maľovaných tanierov, ktoré ozdobovali steny sedliackých izieb a kuchýň dotvárali konečný obraz interiéru.
 

 

 

   
   
  Mnohé kusy nábytku sa v tom čase bohato a pestro ozdobovali, väčšinou rastlinnými ornamentami, ale sa vyskytovali aj zvieracie motívy s namaľovaným kohútom alebo vtákom a s vypísaným rokom výroby a menom majiteľa.
   

 

  Odev prichádzajúcich Slovákov bol dosť skromný. Iba postupne, ako sa menili sociálno - ekonomické možnosti, menil sa aj kroj. Na vzhľad slovenského národného kroja mali okrem zmien v ekonomickej situácii a spoločenských vzťahoch aj nasledujúce faktory: kroje z tých krajov Slovenska, z ktorých pochádzala väčšina novousadlíkov, potom vplyv susedov - iných národov, vplyv mesta... Komplex týchto vplyvov vytvára špecifický kroj Slovákov vo Vojvodine, tento si uchováva svoje archaické elementy v základných dieloch odevu, ale neodoláva úplne náporu modernizácie.
   
   
   

 

  Svojho vrcholu v rozvoji, v bohatstve a rôznorodosti sa slovenský národný kroj dožíva v prvých dvoch desatročiach 20. storočia.
Zreteľné rozdiely v kroji Slovákov z Báčky, Sriemu a Banátu poslúžili ako základ pre typológiu slovenského národného kroja vo Vojvodine. V každej tejto skupine existujú aj podvarianty; v Báčke rozlišujeme: variantu z Báčskeho Petrovca, zo Selenče, ktorá sa delí na kroj Slovákov katolíkov a kroj Slovákov evanjelikov, Pivnickú variantu a variantu z Báčskej Palánky (mestský typ).
   
   
   

 

  Banátsky typ kroja sa delí na variantu z Aradáču a Kovačicko-Padinskú variantu. V Srieme je rozoznateľná staropazovecká varianta a do druhej sriemskej varianty patria všetky dediny vo Fruškej Gore, v ktorých sú prítomné varianty Báčky.
Od tridsiatych do sedemdesiatych rokov 20. storočia prichádza k postupnej dekadencii kroja, ale aj k procesu úplného opúšťania nosenia kroja a prijímania konfekcie, obliekania "po pansky".
   
   
   

 


 

Najstarší dom

 

 

 

Slovenské vojvodinské divadlo 2007