KLINČ
- hra bola prvýkrát publikovaná v Sovremennoj dramaturgii, č. 2, 1999.
> psychologický triller v dvoch dejstvách.
Špecifické označenie žánru nie je bezdôvodné. Je to alúzia na úspešné
produkty hollywoodského trhu. Je možné sa pohrať s uvedenou skutocnosťou.
Mladé dievča prepadne na ulici učiteľa a ukradne mu aktovku. Učiteľovi
sa podarí dostať tašku späť, ale nie aj pokojný no pokrytecký rodinný
život, na ktorý si zvykol. Dievča mu hrozí pomstou a krvou. A tak sa dostáva
sa do jeho typického meštiackeho domu. S ironickým úškrnom vystríha poriadkumilovnú
rodinu a dostáva ju do bezvýchodiskovej pozície: zavraždiť alebo vraždiť.
Alebo... alebo... jej perverzná fantázia nemá hraníc a situácia sa pekelne
vyhrocuje. Finále je prekvapujúce.
V Klinči sa Slapovskému podarilo špecifickým spôsobom pokračovat v tradícii
ruskej dramatickej literatúry, v ktorej sa kritika spoločnosti stáva imperatívom.
Vykresľuje prirodzený antagonizmus medzi rodičmi a ich deťmi, ktorý naberá
patologické rozmery a prerastá do dramatického konfliktu dvoch rozdielnych
svetov. Prvý z nich je navonok stabilný, opierajúci sa na tradičné hodnoty,
druhý je moderný a nekonvenčný, vo svojej podstate amorálny, pripomínajúci
priepasť, ktorú vytvára neobmedzená sloboda.
Trainspoting je stal už aj ruskou realitou. Z flirtu erosu a tanatosu
vznikajú agresívne obrázky súčasnej spoločnosti v prerode.
Deti sú
už voči agresii odolné
>
Súdne štatistiky ukazujú, že sa zvyšuje počet mladistvých, ktorí sa podieľajú
na brutálnej trestnej činnosti. Vo Veľkej Británii je preto hranica trestnej
zodpovednosti mladistvých 10 rokov, vo Francúzsku nedávno uzákonili 13
rokov, Holandsko a Grécko majú hranicu 12 rokov a o jej znížení sa už
uvažuje aj v Česku a na Slovensku.
> Motivovať deti na brutálne činy môže aj televízne
spravodajstvo, filmy či počítačové hry. Klasické rozprávkové príbehy boli
síce tiež plné bosoriek a odsekávania hláv, ale dnes pri množstve obrazov
násilia sa deti stávajú voči nim imúnnymi a znižovanie citlivosti vedie
k tomu, že agresivita sa berie ako bežná súčast života.
> Intenzívnejšie skúmanie tzv. bullying-u (agresivity)
sa viaže k prelomu storočia, čo však neznamená, že agresivitou sa teoretici
nezaoberali aj skôr. Množstvo definícií, ktoré vznikli pred koncom minulého
storočia, je možné zhrnúť do nasledujúceho poznania: Agresivita je fyzické
alebo mentálne ubližovanie iným ľudom, či deštruktívne správanie sa, namierené
na trestanie a ubližovanie, respektíve na ničenie objektov. Silnejším
tvarom agresivity je násilie, späté taktiež s mentálnym a fyzickým ubližovaním,
ale aj fyzickým útokom, lúpežou, znásilnením a vraždou.
> Agresivita u mladistvých má korene v širokom spektre
nuáns správania sa, ktoré je ťažko exaktne definovať. Posledné výskumy
na University of Memphis poukazujú na zvýšené percento genetického kódu,
ktoré vplýva na agresivitu. Vrodené sklony k deviačnému správaniu sa,
sú veľkým potenciálnym nebezpečenstvom, ktoré netreba prehliadnuť.
> Ak eliminujeme konštanty agresívneho správania sa,
ku ktorým patrí strácanie hodnôt, morálky a prirodzenej autority, disfunkcia
rodiny a genetický kód, zostávajú dalšie zložky, respektíve rizikové polia
agresivity: príslušnosť k subkultúrnym zoskupeniam, vystavovanie sa filmovému
a televíznemu násiliu, dostupnost omamných látok, zbraní, nekontrolovanie
voľného času a nedostatok osobných zábran.
Žobrák
Na dvere Vasilijevovcov zaklopal žobrák.
Pustite ma dnu, nech sa ohrejem, povedal.
Vasilijevovci ho dnu nevpustili.
Potom si žobrák ľahol predo dvere a zomrel od hladu, zimy, bolesti a
staroby.
Bože, čo sme to my za ľudia, pomysleli si ráno o sebe Vasilievovci,
ked našli predo dverami mrtvolu.
Odvtedy čakajú na dalšieho žobráka, ktorého by zavolali domov, nachovali
ho a dali mu peniaze.
Ale žobrák nechodí.
Je toto príbeh pre žobrákov.
Keď si ho prečítate, zastavte sa u Vasilijevovcov, pustia vás k sebe,
aby ste sa ohriali, nachovajú vás, dajú vám peniaze a čo je najdôležitejšie,
už sa nebudú zle cítiť.
Veď kto o to stojí.
(Alexej Slapovskij, preklad Vladislava Fekete) |
