Slovenské vojvodinské divadlo

Divadelné predstavenia

 

RUZANTE NA CESTE Projekt na základe commedií erudity Angela Beolca Ruzanteho Muška a Bilora.

 

Vedúci projektu: Ján Makan
Spolupracovníci: Miroslav Fábry, Ján Čáni
Hrajú:
Ruzante: Andrej Vereský
Betia: Andrea Speváková
Menato: Samer Hamadeh
Menatova žena - Tonin: Danka Hriešiková
Bilora: Igor Piskla
Dina: Anna Kovárová alebo Aleksandra Lender
Androniko: Ján Jamrich
Krčmárka: Anna Snidová

Preklad: Ján Makan st.
Výprava: Đula Šanta
Pohybová spolupráca: Maja Grňová

Scénu, osvetlenie, zvuk, rekvizity a kostými realizovali: Nataša Melegová, Andej Medveď a Andrej Meleg.

Premiéra v SVD 30. júna 2006
Druhá premiéra divadelnej sezóny 2005/2006
7. premiéra SVD

 

 Angelo Beolco Ruzante
„ Prirodzenosť muža a ženy je to najlepšie, čo jestvuje, preto by mal každý konať prirodzene a priamo, lebo ak veci vytrhneme z ich prirodzeného poriadku, nadobúdajú celkom iný vzhľad. Prečo vtáci nespievajú tak krásne v klietke ako na slobode? Preto, že sa vytrhajú veci z ich prirodzeného stavu. A preto, ak chceme ukázať čosi, čo sa stalo na dedine, ako to my tu robíme, je mojou povinnosťou podať vám vysvetlenie. Nemyslite si teda, že chcem tak robiť ako niektorí pedanti, ktorí sa vydávajú za učencov a  na dôkaz toho rozprávajú po florentsky. Akí sú mi, doparoma, smiešni! Ale ja vám vravím, že som dobrý Padovčan, a svoju reč nedám ani za dvesto florentských, a keď už som sa raz narodil v Padove, nechcel by som na svet prísť ani v  Betleheme, kde sa narodil Kristus Pán.“
(A. K. Dživilegov, Talianska ľudová komédia, – Commedia dell´arte, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1959)

Pouličné divadlo

Divadlo, ktoré sa odohráva na miestach mimo tradičných budov – na ulici, námestí, trhu, v metre, na univerzite atď. Odchod z kamenného divadla vyjadruje túžbu ísť v ústrety divákom, ktorí v podstate nechodia do divadla, vidno v ňom vôľu realizovať priamu sociálno-politickú akciu, spájať kultúrnu divadelnú animáciu so sociálnou prezentáciou a zapísať sa do mesta čímsi medzi provokáciou a  družnosťou. Dlho sa pouličné divadlo zamieňalo s agitkou a s politickým divadlom (dvadsiate a tridsiate roky v Nemecku a v Sovietskom zväze). Počnúc sedemdesiatymi rokmi nadobudlo pouličné divadlo menej politický a viac estetický ráz.
Pouličné divadlo sa mimoriadne rozvinulo v šestdesiatych rokoch (Bread and Puppet, Grand Magic Circus, happeningy a odborárske akcie). V skutočnosti išlo o návrat k začiatkom: Tespidus údajne v 6. storočí pred Kr. hrával na voze uprostred aténskeho trhu, zatial čo stredoveké mystériá si našli priestor pred vchodom do kostolov a na námestiach miest. Pouličné divadlo má, paradoxne, tendenciu inštitucionalizovat sa, organizuje sa vo festivaloch, preniká do mestských komunikácií, do land-artu alebo do politiky urbánnej obnovy, pričom sa zároveň usiluje ostať verné vlastnému umeniu ozvláštňovať každodennosť.
(Patrice Pavis, Divadelný slovník, Divadelný ústav Bratislava 2004)

 

Štúdio hereckej tvorby
Petrovské divadelné dni

 

Slovenské vojvodinské divadlo 2007