Slovenské vojvodinské divadlo

XI PDD OSTROVY 25. 08. 2006 - 27.08.2006

Ostrovy (dní včerajších?)

„Kráľovná lesov, ktorá v bielom svojom plášti belí dúbravy a striebrí polia, sa ešte neukázala nad vŕškom Ostrova, zostala pod prístreškom mrakov. Zvyšok neba plal a bol viditeľný. A čo najďalej k juhozápadu, takmer pri hladine za veľkou pevninou, uvidel chuchvalec hviezd, ktoré ho doktor Byrd naučil rozpoznať a pomenovať. Bol to Južný kríž. A zo zabudnutého básnika, z ktorého ho karmelitán a učitel v jedenej osobe prinútil naučit sa naspamäť niekoľko úryvkov, si Roberto pripomenul výjav, ktorý ho v detstve očaroval, obraz pútnika, ktorý putuje po záhrobných ríšach, a ked sa potom ocitne v týchto neznámych končinách, uvidí tieto štyri hviezdy, ktoré mohli uvidieť iba oči prvého (a posledného) obyvateľa Pozemského raja.“
(Umberto Eco / Ostrov včerajšieho dna)

Planéta Divadlo!

„Je potrebné všimnúť si aj to, čo je mimo centra a ešte za pomedzím, a okrem tisícov detailov, tvoriacich krajinu divadla, zahrnúť aj objekty, ktoré sa vymkli príťažlivosti a ako hmlovina planétu Divadlo obklopujú.“
(Eugenio Barba / Tretie divadlo - náš odkaz sebe)

Malým OSTROVOM v akvatóriu kozma Barbových plávajúcich ostrovov, nachádzajúcich sa mimo centra, je aj Slovenské vojvodinské divadlo - jediné slovenké profesionálne divadlo za hranicami Slovenskej republiky. To ono žije na ostrove do seba uzavretej komunity.
Jeho izolácia smeruje k čistote, ale aj k sterilite.
Divadlo je cesta a výmenný obchod, poúča nás Eugenio Barba.
Keď však Barba hovorí o divadle ako o ceste, neznamená to, že ho zaujímajú len nové a neznáme miesta. Ide tu skôr o kontakty, ktoré sa takto získajú.
Neznámy skúma neznámeho.
Výmenný obchod Barba prirovnáva k výmene predmetov, ktorá sa uskutoční vtedy, keď členovia jedného kmeňa preplávajú z jedného ostrova na druhý, so zámerom stretnúť sa s ďalším kmeňom. V divadle výmenného obchodu sa stretajú dva kmene v rovnakej pozícii - obidve strany dávajú a obidve sú obdarované.
Netreba byť vedome kolonizátorom a exploatátorom na to, aby sa človek obohatil.

Ján Čáni, riaditeľ Slovenského vojvodinského divadla

25. 08. 2006 / piatok

10.00 / Veľká scéna Slovenského vojvodinského divadla
Štátne divadlo Košice (Slovenská republika)
Mino Mojžiš
Maťko a Kubko (predstavenie pre deti)

Réžia a dramaturgia: Dušan Bajin
Výprava: Danica Hanáková
Choreografia: Katarína Solárová-Sninská a Miro Benda
Hudba a texty piesní: Mino Mojžiš
Hrajú: Peter Cibula, Radovan Hudec, Katarína Horňáková, Vlado Kramár, Miška Sabolová, Markéta Medašová a Nina Henzelyová

Libreto, hudba a texty piesní inscenácie pre deti Maťko a Kubko vznikli podľa rovnomennej knižky Marianny Grznárovej.

Dojíme ovce, dojíme
Nikoho sa nebojíme
Nie je tu gajdoš, čo gajdoval za groš
Nieto tu vlka, čo sa len potĺka
Tu je len okrúhlinká, naša víla Olinka
Dojíme ovce, dojíme
Nikoho sa nebojíme.

25. 08. 2006 / piatok

17.00 / Nádvorie Slovenského vojvodinského divadla
Slovenské vojvodinské divadlo
Ruzante na ceste

Záverečný projekt uchádzačov druhého semestra Štúdia hereckej tvoby Slovenského vojvodinského divadla inšpirovaný princípmi commedie erudity autora Angela Beolca Ruzanteho.
Vedúci projektu: Ján Makan
Spolupracovníci: Miroslav Fábry a Ján Čáni

Réžia: Ján Makan
Preklad: Ján Makan st.
Výprava: Đula Šanta
Pohybová spolupráca: Maja Grnja

Hrajú
Ruzante: Andrej Vereský
Betia: Andrea Speváková
Menato: Samer Hamadeh
Menatova žena - Tonin: Danka Hriešiková
Bilora: Igor Piskla
Dina: Anna Kovárová/Aleksandra Lender
Androniko: Ján Jamrich
Krčmárka: Anna Snidová

Pouličné divadlo
Divadlo, ktoré sa odohráva na miestach mimo tradičných budov – na ulici, námestí, trhu, v metre, na univerzite atď. Odchod z kamenného divadla vyjadruje túžbu ísť v ústrety divákom, ktorí v podstate nechodia do divadla, vidno v ňom vôľu realizovať priamu sociálno-politickú akciu, spájať kultúrnu divadelnú animáciu so sociálnou prezentáciou a zapísať sa do mesta čímsi medzi provokáciou a družnosťou. Dlho sa pouličné divadlo zamieňalo s agitkou a s politickým divadlom (dvadsiate a tridsiate roky v Nemecku a v Sovietskom zväze). Počnúc sedemdesiatymi rokmi nadobudlo pouličné divadlo menej politický a viac estetický ráz.
Pouličné divadlo sa mimoriadne rozvinulo v šestdesiatych rokoch (Bread and Puppet, Grand Magic Circus, happeningy a odborárske akcie). V skutočnosti išlo o návrat k začiatkom: Tespidus údajne v 6. storočí pred Kr. hrával na voze uprostred aténskeho trhu, zatial čo stredoveké mystériá si našli priestor pred vchodom do kostolov a na námestiach miest. Pouličné divadlo má, paradoxne, tendenciu inštitucionalizovat sa, organizuje sa vo festivaloch, preniká do mestských komunikácií, do land-artu alebo do politiky urbánnej obnovy, pričom sa zároveň usiluje ostať verné vlastnému umeniu ozvláštňovať každodennosť.
(Patrice Pavis, Divadelný slovník, Divadelný ústav Bratislava 2004)

25. 08. 2006 / piatok

19.00 / Galéria Zuzky Medveďovej
Vernisáž výstavy Divadlo Jovana Steriju Popovića
Divadelné múzeum Vojvodiny
autor / mr. Milena Leskovac

Výstava Divadlo Jovana Steriju Popovića je venovaná dvestému výročiu narodenia tohto významného srbského dramatika. Dôraz sa kladie na divadelnú produkciu, ktorá vznikala podla Sterijových divadelných predlôh. Autorka výstavy sa neriadila kritickou analýzou týchto inscenácií, ani ich umeleckými dosahmi, jej prvoradým cieľom bolo komplexné zmapovanie inscenačnej tradície, ktorá poznačila srbské profesionálne divadlá od prvého uvedenia Sterijovej hry až po súčasnost. Selekcia výstavných exponátov bola vo veľkej miere ovplyvnená archívnym materiálom jednotlivých divadiel. Na výstave sa okrem fotografií objavujú aj plagáty, scénografické škice a kostýmy.
V menšej miere je na výstave prezentované aj „nedivadelné“ dielo Jovana Steriju Popovića. Samostatnú čast výstavy tvoria jeho najvýznamnejšie rukopisy, ktoré sú chránené v Rukopisnom oddelení Matice srbskej, najdôležitejšie dokumenty Spoločnosti srbskej slovesnosti, ktoré sa uskladňujú v Archíve Republiky Srbsko, ako aj Sterijove diplomy, obrazy a fotografie.

25. 08. 2006 / piatok

21.00 / Nádvorie Slovenského vojvodinského divadla
Slávnostné otvorenie festivalu

21.30 / Veľká scéna Slovenského vojvodinského divadla
Novosadské divadlo / Újvidéki Színház
Medeine kruhy
(podľa Euripidovej tragédie)

Réžia, úprava a výber hudby: Gábor Tompa
Choreografia: Lavro-Gyenes Ildikó

Hrajú: Ferenc Ágota, Buza Tímea, Balázs Áron, László Sándor, Krizsán Szilvia, Giricz Attila, Magyar Attila, Elor Emina, Ábrahám Irén, Huszta Dániel, Korösi István, Mikes Imre, Molnár Róbert, Német Attila, Pongó Gábor, Varga Tamás.

Inscenácia Medeine kruhy patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v uplynulej sezóne na vojvodinských javiskách. Je to vzrušujúci scénický experiment inšpirovaný tzv. chudobným divadlom Grotowského. Režisérova práca s hercom nielenže uvoľňuje celkový jeho výraz, ale ide o krok ďalej – vyžaduje bez gesta a slova, len na základe vnútornej expresivity, vyjadriť isté vnútorné stavy, emócie a vzťahy. Precíznosť a metaforickosť tejto inscenácie je priam matematicky presná.
Na druhej strane je to príbeh moci, lásky, utrpenia a žiarlivosti, ľudského egoizmu, ktorý vyvoláva reťaz neštastí...
Štruktúra týchto akcií pripomína nápadne KRUH / KRUŽNICU / KRUHOVÝ POHYB.

26.08.2006 / sobota

09.00 / Malá scéna Slovenského vojvodinského divadla
Seminár
Divadlo národnostných menšín

Koordinátor: Vladislava Fekete

Slovenské vojvodinské divadlo organizuje každoročne semináre týkajúce sa najaktuálnejších tém divadiel podobného typu a zamerania. Po minuloročnom úspešnom stretnutí odborníkov zo Srbska a Slovenska na tému Založenie katedry herectva v jazykoch národnostných menšín na Akadémii umenia v Novom Sade, tohtoročná téma sa týka špecifického postavenia divadiel národnostných menšín v dvoch partnerských krajinách: Srbsku a na Slovensku.

Seminár Divadlo národnostných menšín nastoľuje nasledujúce okruhy tém: špecifická pozícia divadiel národnostných menšín, prevádzka divadiel národnostných menšín a ich financovanie, vzťahy divadiel národnostných menšín so svojím zriadovateľom, kontakty divadiel národnostných menšín s divadlami a inštitúciami materskej krajiny, dramaturgia divadiel národnostných menšín, spolupráca divadiel národnostných menšín s Akadémiou umenia v Novom Sade, resp. s Vysokou školou múzických umení v Bratislave, vplyv spoločensko-politickej klímy na fungovanie divadiel národnostných menšín, práva a povinnosti divadiel národnostných menšín.

Harmonogram:
9.00 – 11.00 PRÍSPEVKY
11.00 – 13.00 DISKUSIA

Účinkujúci:

Republika Srbsko
Laszló Sándor – riaditel Újvidéki Színház Nový Sad
Vladimír Nadj - riaditeľ Rusínskeho národného divadla Petro Riznič Đada
Anna Tomanová-Makanová - predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku
Slavko Oros - predseda Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny v Srbsku
Zoran Tairović - Matica rómska Národnostná rada rómskej národnostnej menšiny
Zoltan Bunjik - hlavný sekretár Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie a kultúru
Tamás Korhecz - hlavný sekretár Pokrajinského sekretariátu pre predpisy, správu a národnostné menšiny
Ján Čáni - riaditeľ Slovenského vojvodinského divadla Báčsky Petrovec

Slovenská republika
Marián Marko, riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove
Peter Kolár, riaditeľ Divadla Thália Košice
Peter Himic, riaditeľ Štátneho divadla Košice
Vladislava Fekete – riaditeľka Divadelného ústavu Bratislava a predsedníčka Umeleckej rady Slovenského vojvodinského divadla Báčsky Petrovec

26.08.2006 / sobota

12.00 / Veľká scéna Slovenského vojvodinského divadla
Rusínske národné divadlo – Petro Riznič Đada
Miron Kanjuh
Veľký vták

Réžia: Janko Lender
Výprava: Ljubomír Sopka
Hudba: Julian Ramač Čamo
Organizátor: Tanja Arva Plančak
Hrajú: Michajlo Varga, Michajlo Zazuljak, Emil Naradi, Ksénia Bodjanec, Silvester Dorokhazi, Janko Rac, Božena Šepanovič, Aleksandra Lender, Aljoša Gajduk a Ivan Papuga.

Divadelná hra Veľký vták vznikla v roku 1972 a vyvolala množstvo polemík u vtedajších politických štruktúr. Niektorí ju dokonca pomenovali ako antisocialistickú a tým pádom nebezpečnú pre spoločnost. Diskutéri hovorili, že sa jedná o neideologický text, v ktorom dominuje deviantnosť a anarchia a podčiarkovali jeho politickosť a pamfletizmus.
Kto je to Veľký vták?

26.08.2006 / sobota
15.00 / Veľká scéna Slovenského vojvodinského divadla
Slovenské vojvodinské divadlo a Slovenské komorné divadlo Martin
Nebojša Romčević
Vina

Réžia: Ľuboslav Majera
Preklad: Vladislava Fekete
Výprava: Jozef Ciller
Hudba: Miroljub Arandjelović Rasinski
Hrajú:Lucia Jašková a Martin Hronský
Hlasy: Andrej Hrnčiar, Miloslav Král a Marek Gaišberg

Vina je emotívny príbeh muža a ženy, ktorých životy ovplyvňuje nielen nepriaznivá sociálna situácia, ale aj prítomnosť malého chlapca, ktorý symbolicky determinuje ich osudy. Hoci ho na scéne nikdy neuvidíme.
Príbeh vychádza z vojnových udalostí 90. rokov, ktoré ovplyvnili životy dalších generácií. Muž a žena vedú skutočnú vojnu a pokúšajú sa dostať von zo začarovaného kruhu lží, strachu a podozrenia.

Nebojša Romčević o VINE:
Dramatický text nevznikol ako literárny impulz, ale z intímnej potreby. Možno je to psychoterapia vyplývajúca z traumy, cez ktorú sme všetci prechádzali a ktorá lámala každého zvlášť a iným spôsobom. Ešte stále si dobre neuvedomujeme tragédiu, ktorú sme prežívali a nevieme sa identifikovať s predstavou vlastného obrazu, ktorý vzišiel zo spomínaných udalostí. V tomto okamihu nevieme, kým sme, ani čím sme. Nemám na mysli spoločenský či politický kontext, ale individuality poznačené utrpením, mizériou a strachom. Nakoniec sme sa ocitli v okruhu totálneho cynizmu a je to to najhoršie, čo sa človeku môže stať.

26. 08. 2006 /sobota

18.00 / Veľká scéna Slovenského vojvodinského divadla
Štátne divadlo Košice (Slovenská republika)
Miro Gavran
Všetko o ženách

Réžia: Dušan Bajin
Preklad: Ján Jankovič
Dramaturgia: Monika Michnová
Scéna: Alena Agricolová
Kostýmy: Anita Szökeová

Hrajú:
Žena 1.: Beata Drotárová
Žena 2.: Dana Košická
Žena 3.: Alena Duránová

Hra súčasného chorvátskeho dramatika Mira Gavrana ponúka pohľad muža na ženský svet – mozaiku niekoľkých príbehov o ženách a ich osudoch v dnešnej dobe. Tri herečky na javisku z okamihu na okamih menia svoje podoby aj charaktery, berú na seba rolu matky aj rolu dcéry, premieňajú sa zo stareniek na malé dievčatká, z dobrých kamarátok na úhlavné nepriateľky. Rozohrávajú hru o rôznych podobách vzťahov medzi ženami, ktorá je plná vášní a sentimentu, úprimnosti a citového vydierania, lásky a nenávisti, štastia a zúfalstva. Tak ako v živote, ani tu nič nie je jednoznačné a jednofarebné, každá minca má dve strany a každá žena má svoju pravdu.

26.08.2006 / sobota
22.00 / Veľká scéna Slovenského vojvodinského divadla
Štátne divadlo Košice
Francis Veber
Večera vtákov

Réžia: Zdenek Černín
Preklad: Antónia Miklíková
Dramaturgia: Peter Himič
Výprava: Ján Dušek
Výber hudby: Zdenek Černín
Asistent réžie: Jozef Úradník
Hrajú: Ivan Krúpa, Henrieta Kecerová, Vladimír Kramár, Jozef Úradník, Róbert Študík, Stanislav Pitonák a Soňa Petrilová

Večera vtákov je brilantnou komédiou francúzskeho autora a režiséra F. Vebera známeho aj ako režiséra populárnych a vynikajúcich filmov Strach nad mestom, Veľký blondín s čiernou topánkou, Kopyto, Otec a otec a iných, ktoré boli vynikajúcou hereckou príležitostou pre svetových komikov ako Pierre Richard a Gérard Depardieu. Aj hra Večera vtákov je javiskovou podobou večného smoliara a popletenca Françoisa Pignona (Pierre Richard), ktorý má síce dobré úmysly, ale jeho „nie celkom normálne“ konania vyústujú do komických situácií. Hra Večera vtákov sľubuje inteligentný humor a dobrú zábavu. Za burlesknou základnou zápletkou, výbušnými dialógmi a komickými zvratmi sa skrýva hlboká psychologická analýza.

27.08.2006 / nedeľa

Oslavy 140. výročia amatérskeho divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova Báčsky Petrovec

V rámci koncertov konajúcich sa na nádvorí SVD do popredia vysúvame popredného slovenského dramatika a pesničkára Miloša Janouška a jeho skupinu Jednofázové kvasenie v štvorčlennom zložení: Miloš Janoušek - spev a akustická gitara, Dušan Valúch - spev a akustická gitara, Karol Svozil - klarinet a flauta, Tomáš Kukliš - elektroakustická basgitara.