Pejzazi opstine

Izbor jezika / Výber jazyka

A- A A+

Warning: getimagesize(main_files/glozan_titl_sk.jpg): failed to open stream: No such file or directory in /home/backipet/public_html/plugins/content/multithumb/multithumb.php on line 1567

Warning: getimagesize(main_files/glozan_titl_sk.jpg): failed to open stream: No such file or directory in /home/backipet/public_html/plugins/content/multithumb/multithumb.php on line 1567
Multithumb found errors on this page:

There was a problem loading image 'main_files/glozan_titl_sk.jpg'
There was a problem loading image 'main_files/glozan_titl_sk.jpg'


naselja-gl.jpg

glozan_titl_sk.jpg

O vzniku Hložian ako osady nie sú celkom spoľahlivé údaje, ale uvádzajú sa už v tureckých daňových údajoch v Báčskej nachii ako Galožan roku 1553, keď tu bolo 16 domov, z ktorých 8 platilo a 8 neplatilo daň. Z daňového súpisu 1690 sa spomína Galožan ako dedina alebo obývaná pustatina. Ešte roku 1745 Hložany boli pustatinou, nie kompaktnou dedinou, ale s rozhádzanými domami, ktorá patrila od roku 1703 futockému panstvu.
glozan1.jpgPokiaľ ide o príchod slovenských osídlencov do Hložian, súvisí to s osadením sa slovenských poddaných v Petrovci roku 1745.
3. mája 1759 Pavle a Simon Čarnojević, spolumajitelia futockého panstva, uzavreli zmluvu so svojou novoosídlenou dedinou Hložany (Gložan).
V ďalšom období Hložany nadobudli postupom času charakter slovenskej dediny, srbské obyvateľstvo čoraz viac odchádzalo a slovenské pribúdalo prirodzeným prírastkom a príchodom nových osadníkov. O druhej polovici 18. storočia je dosť materiálu pre sledovanie situácie v Hložanoch, menej materiálu je pre prvú polovicu, resp. až do 70-tych rokov 19. storočia. Niektoré udalosti (prudkú víchricu v lete 1803, tuhú zimu z roku 1805, ľadovec z roku 1808, zemetrasenie z roku 1809, povodne, sucho, ktoré ničili úrodu na poliach a spôsobili aj nedostatok obilia a chleba) zaznamenal druhý hložiansky evanjelický farár Juraj Rohoni, ktorý tu pôsobil v r. 1803-1831. I cholera a požiare nechali stopy na obyvateľoch Hložian. Podmienky za akých žil poddanský ľud neboli ľahké, mnohí Slováci z Hložian odišli do iných osád za lepším životom. Nemali tu ani cirkev, chrám a farára, patrili pod futockú rímsko-katolícku faru. Koncom 18. a začiatkom 19. st. nezaháľali v robote ako poddaní roľníci, orodovali aj o svoju evanjelickú cirkev, o vieru, osvetu a kultúru. Prvým učiteľom v rokoch 1770-1786 bol Jozef Svoboda, ich skromný a obetavý spoluobčan. Od roku 1787 Hložančania mali aj svojho evanjelického kňaza Petra Jesenského. Do roku 1851 cirkev mala len jednu školu.
Z politických dejín sa takmer nič nevie, najmä o tých starších časoch, z druhej polovice 18. a prvej poloviceglozan2.jpg 19. storočia, lebo všetky písomnosti zhoreli, prvý raz r. 1846 a druhý raz r. 1854. Cholera zúrila v rokoch 1831, 1849 a 1873.
Napriek neľahkému životu osadníkov a ich potomkov Hložany zaznamenávajú postupný vzrast najmä slovenského obyvateľstva.
Na duchovnom pozdvihovaní ľudu slovenského i srbského pracovali dve cirkvi: evanjelická a pravoslávna.
Národné hnutie Hložančanov naplno sa prejavilo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. st. počas kulpínskych Paulinyovských a Hodžovských volieb v rokoch 1869 a 1905.
Hložančania sa zúčastnili v oboch svetových vojnách. Nevchádzali do vojen preto, že chceli, ale preto, že museli. Toto tvrdenie sa vzťahuje najmä na prvú svetovú vojnu v rokoch 1914-1918, keď Hložančanov násilne regrutovali do rakúsko-uhorského vojska. Hynuli nie za svoje záujmy, ale za záujmy iných národov. Rozpadnutím Rakúsko-Uhorska vznikli dva nové štáty, vojvodinskí Slováci a tak aj Hložančania sa znova ako menšina našli v novoformovanom juhoslovanskom štáte.
Keď druhá svetová vojna zasiahla aj kráľovstvo Juhosláviu, Hložančania sa zapojili do antifašistického boja. Mnohí z nich zahynuli.
Posledná vojna zapríčinená rozpadom SFRJ tiež nechala stopy aj na Hložančanoch.
Vojvodina development agency
Savet za praćenje primene kodeksa ponašanja funkcionera

Invest in Backi Petrovac

Regionalna razvojna agencija Bačka
Nacionalna alijansa za lokalni ekonomski razvoj (NALED)
Lokalna akademska mreža

baner uprava za kapitalna ulaganja

RFVbannerM

Kancelarija za lokalni ekonomski razvoj
Kancelarija za lokalni ekonomski razvoj

logo csr

SPG

bannerEupravazasajt