Multithumb found errors on this page:
There was a problem loading image 'main_files/glozan_titl_sk.jpg'
There was a problem loading image 'main_files/glozan_titl_sk.jpg'
There was a problem loading image 'main_files/glozan_titl_sk.jpg'
There was a problem loading image 'main_files/glozan_titl_sk.jpg'
O vzniku Hložian ako osady nie sú celkom spoľahlivé údaje, ale uvádzajú
sa už v tureckých daňových údajoch v Báčskej nachii ako Galožan roku
1553, keď tu bolo 16 domov, z ktorých 8 platilo a 8 neplatilo daň. Z
daňového súpisu 1690 sa spomína Galožan ako dedina alebo obývaná
pustatina. Ešte roku 1745 Hložany boli pustatinou, nie kompaktnou
dedinou, ale s rozhádzanými domami, ktorá patrila od roku 1703
futockému panstvu.
Pokiaľ ide o príchod slovenských osídlencov do Hložian, súvisí to s osadením sa slovenských poddaných v Petrovci roku 1745.
3. mája 1759 Pavle a Simon Čarnojević, spolumajitelia futockého panstva, uzavreli zmluvu so svojou novoosídlenou dedinou Hložany (Gložan).
V ďalšom období Hložany nadobudli postupom času charakter slovenskej dediny, srbské obyvateľstvo čoraz viac odchádzalo a slovenské pribúdalo prirodzeným prírastkom a príchodom nových osadníkov. O druhej polovici 18. storočia je dosť materiálu pre sledovanie situácie v Hložanoch, menej materiálu je pre prvú polovicu, resp. až do 70-tych rokov 19. storočia. Niektoré udalosti (prudkú víchricu v lete 1803, tuhú zimu z roku 1805, ľadovec z roku 1808, zemetrasenie z roku 1809, povodne, sucho, ktoré ničili úrodu na poliach a spôsobili aj nedostatok obilia a chleba) zaznamenal druhý hložiansky evanjelický farár Juraj Rohoni, ktorý tu pôsobil v r. 1803-1831. I cholera a požiare nechali stopy na obyvateľoch Hložian. Podmienky za akých žil poddanský ľud neboli ľahké, mnohí Slováci z Hložian odišli do iných osád za lepším životom. Nemali tu ani cirkev, chrám a farára, patrili pod futockú rímsko-katolícku faru. Koncom 18. a začiatkom 19. st. nezaháľali v robote ako poddaní roľníci, orodovali aj o svoju evanjelickú cirkev, o vieru, osvetu a kultúru. Prvým učiteľom v rokoch 1770-1786 bol Jozef Svoboda, ich skromný a obetavý spoluobčan. Od roku 1787 Hložančania mali aj svojho evanjelického kňaza Petra Jesenského. Do roku 1851 cirkev mala len jednu školu.
Z politických dejín sa takmer nič nevie, najmä o tých starších časoch, z druhej polovice 18. a prvej polovice
19. storočia, lebo všetky písomnosti zhoreli, prvý raz r. 1846 a druhý raz r. 1854. Cholera zúrila v rokoch 1831, 1849 a 1873.
Napriek neľahkému životu osadníkov a ich potomkov Hložany zaznamenávajú postupný vzrast najmä slovenského obyvateľstva.
Na duchovnom pozdvihovaní ľudu slovenského i srbského pracovali dve cirkvi: evanjelická a pravoslávna.
Národné hnutie Hložančanov naplno sa prejavilo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. st. počas kulpínskych Paulinyovských a Hodžovských volieb v rokoch 1869 a 1905.
Hložančania sa zúčastnili v oboch svetových vojnách. Nevchádzali do vojen preto, že chceli, ale preto, že museli. Toto tvrdenie sa vzťahuje najmä na prvú svetovú vojnu v rokoch 1914-1918, keď Hložančanov násilne regrutovali do rakúsko-uhorského vojska. Hynuli nie za svoje záujmy, ale za záujmy iných národov. Rozpadnutím Rakúsko-Uhorska vznikli dva nové štáty, vojvodinskí Slováci a tak aj Hložančania sa znova ako menšina našli v novoformovanom juhoslovanskom štáte.
Keď druhá svetová vojna zasiahla aj kráľovstvo Juhosláviu, Hložančania sa zapojili do antifašistického boja. Mnohí z nich zahynuli.
Posledná vojna zapríčinená rozpadom SFRJ tiež nechala stopy aj na Hložančanoch.
Pokiaľ ide o príchod slovenských osídlencov do Hložian, súvisí to s osadením sa slovenských poddaných v Petrovci roku 1745. 3. mája 1759 Pavle a Simon Čarnojević, spolumajitelia futockého panstva, uzavreli zmluvu so svojou novoosídlenou dedinou Hložany (Gložan).
V ďalšom období Hložany nadobudli postupom času charakter slovenskej dediny, srbské obyvateľstvo čoraz viac odchádzalo a slovenské pribúdalo prirodzeným prírastkom a príchodom nových osadníkov. O druhej polovici 18. storočia je dosť materiálu pre sledovanie situácie v Hložanoch, menej materiálu je pre prvú polovicu, resp. až do 70-tych rokov 19. storočia. Niektoré udalosti (prudkú víchricu v lete 1803, tuhú zimu z roku 1805, ľadovec z roku 1808, zemetrasenie z roku 1809, povodne, sucho, ktoré ničili úrodu na poliach a spôsobili aj nedostatok obilia a chleba) zaznamenal druhý hložiansky evanjelický farár Juraj Rohoni, ktorý tu pôsobil v r. 1803-1831. I cholera a požiare nechali stopy na obyvateľoch Hložian. Podmienky za akých žil poddanský ľud neboli ľahké, mnohí Slováci z Hložian odišli do iných osád za lepším životom. Nemali tu ani cirkev, chrám a farára, patrili pod futockú rímsko-katolícku faru. Koncom 18. a začiatkom 19. st. nezaháľali v robote ako poddaní roľníci, orodovali aj o svoju evanjelickú cirkev, o vieru, osvetu a kultúru. Prvým učiteľom v rokoch 1770-1786 bol Jozef Svoboda, ich skromný a obetavý spoluobčan. Od roku 1787 Hložančania mali aj svojho evanjelického kňaza Petra Jesenského. Do roku 1851 cirkev mala len jednu školu.
Z politických dejín sa takmer nič nevie, najmä o tých starších časoch, z druhej polovice 18. a prvej polovice
19. storočia, lebo všetky písomnosti zhoreli, prvý raz r. 1846 a druhý raz r. 1854. Cholera zúrila v rokoch 1831, 1849 a 1873. Napriek neľahkému životu osadníkov a ich potomkov Hložany zaznamenávajú postupný vzrast najmä slovenského obyvateľstva.
Na duchovnom pozdvihovaní ľudu slovenského i srbského pracovali dve cirkvi: evanjelická a pravoslávna.
Národné hnutie Hložančanov naplno sa prejavilo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. st. počas kulpínskych Paulinyovských a Hodžovských volieb v rokoch 1869 a 1905.
Hložančania sa zúčastnili v oboch svetových vojnách. Nevchádzali do vojen preto, že chceli, ale preto, že museli. Toto tvrdenie sa vzťahuje najmä na prvú svetovú vojnu v rokoch 1914-1918, keď Hložančanov násilne regrutovali do rakúsko-uhorského vojska. Hynuli nie za svoje záujmy, ale za záujmy iných národov. Rozpadnutím Rakúsko-Uhorska vznikli dva nové štáty, vojvodinskí Slováci a tak aj Hložančania sa znova ako menšina našli v novoformovanom juhoslovanskom štáte.
Keď druhá svetová vojna zasiahla aj kráľovstvo Juhosláviu, Hložančania sa zapojili do antifašistického boja. Mnohí z nich zahynuli.
Posledná vojna zapríčinená rozpadom SFRJ tiež nechala stopy aj na Hložančanoch.
